Grafická karta
Grafická karta je kombináciou (grafickej) pamäte (obvykle DRAM resp. jej modernejšie verzie DDR2, GDDR3, GDDR4) a grafického procesora (videoprocesora). Grafický procesor spracúva informácie z centrálneho procesora (CPU), a výsledok zobrazuje na monitore prostredníctvom analógového (D-SUB), HDMI alebo digitálneho (DVI) výstupu. Súčasťou karty (okrem podporných logických obvodov a radičov) je aj RAMDAC - digitálno analógový prevodník.
Niekedy (najmä u lacnejších počítačov a počítačov nevyžadujúcich grafický výkon), je grafická karta (grafický čip a podporné obvody) integrovaná na matičnej doske, prípadne je priamo integrovanou súčasťou čipovej sady (chipset). Obvykle je potom grafická pamäť zdieľaná s operačnou pamäťou procesora. Takéto riešenie ide samozrejme na úkor výkonnosti v zobrazovaní grafiky, a aj na úkor výkonu samotného hlavného procesora. Moderné integrované riešenia sú však schopné nahradiť externé grafické karty s 3D akceleráciou nižšej triedy.
Dôležité parametre grafickej karty sú: rýchlosť (bodová frekvencia/riadková a snímková frekvencia), rozlíšenie (počet zobrazených bodov v oboch smeroch), farebná hĺbka (počet zobraziteľných farieb, často vyjadrené počtom bitov), veľkosť pamäte, jej typ a rýchlosť a typ zbernice prostredníctvom ktorej je karta pripojená do počítača.
V minulosti výkonnosť grafických kariet určovala hlavne veľkosť pamäte ktorou karta disponovala. Bolo jasné, že grafická karta s pamäťou 32MB je výkonnejšia ako karta disponujúca len 16MB pamäťou. Hlavným parametrom výkonu grafickej karty je však dnes najmä typ použitého jadra a pamäťovej zbernice. Keďže je stále pomerne bežné medzi spotrebiteľmi posudzovať výkony jednotlivých kariet len na základe veľkosti ich pamäte, výrobcovia často používajú marketingové triky - karty s nižším výkonom, resp. brzdené nedostatočnou šírkou pamäťovej zbernice, sú vybavené oveľa väčšou pamäťou, než akú sú schopné pri svojej činnosti využívať, aby vznikol falošný dojem ich výkonnosti. Napríklad grafická karta GeForce 6600GT vybavená 128MB pamäťou DDR3 a 128bitovou zbernicou je podstatne výkonnejšia (v mnohých prípadoch niekoľkonásobne) ako lacné grafické karty vybavené 64bitovou zbernicou, ale väčšinou disponujúce 256MB pamäťou (i keď reálne nebudú nikdy využívať ani polovicu tejto pamäte).
V počiatkoch znázorňovania 3D objektov v počítačovej grafike bolo požadované, aby sa trojrozmerná scéna prepočítala a zobrazila (vyrenderovala) za niekoľko minút. Dnešné grafické karty musia takýchto trojrozmerných scén zvládnuť okolo 70 za jedinú sekundu
Stará sa o zobrazovanie, je na ňu napojený monitor. Komunikuje s procesorom po samostatnej zbernici označovanej AGP. Rozlišujú sa podľa rýchlosti akou dokážu prenášať údaje. V súčasnosti je najvýkonnejšia AGP PRO. Graf. karty sa vyberajú hlavne podľa typu grafického čipu a veľkosti pamäte, ktorou sú osadené. Z veľkosti pamäte potom vyplýva rozlišovacia schopnosť a veľkosť obnovovacej frekvencie. Dôležitá je hlavne obnovovacia frekvencia, ktorá by mala byť menšia ako 72 Hz, pretože pod touto hranicou začína oko vnímať blikanie obrazovky monitora. Súčasným štandardom sú 256 a 512 MB graf. karty.
Na grafickej karte môže byť viac konektorov:
Štandardný 9 pinový konektor na pripojenie štandardného monitora.
DVI konektor slúži na pripojenie LCD monitorov s digitálnym vstupom.
TV výstup – konektor na ktorý sa dá pripojiť TV prímač a obraz z počítača sledovať na televízore.
SVHS konektor na pripojenia videa alebo televízora